Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.
Autor obraz dopĺňa aj o popis, ktorý je úryvkom z diela:
„Keď zistili, že Jenko je slepý, strhli z neho šaty a vsotili ho do takzvanej kúpeľne. Spolu s ním vchádzali dnu ženy, muži aj deti. Bolo ich toľko, že Jenko sa už nemohol ani pohnúť. Cudzie telá sa oňho obtierali, cítil strach, deti začali plakať.
Zrazu všetko stíchlo. Dvere sa zabuchli. Namiesto vody sa zo spŕch nad ich hlavami ozval sykot. Esesáci pustili plyn. O chvíľu bolo vnútri počuť už len zúfalé stony dusiacich sa ľudí, volanie o pomoc a búchanie na dvere. Jenko do poslednej chvíle s plačom volal: Šárika moja, kde si, ozvi sa mi! Ale jeho volanie a plač mu v hrdle zadusil plyn.
Keď v komore všetko stíchlo, komando smrti miestnosti vyvetralo a nosiči mŕtvol odvážali mŕtvoly do krematória.“
Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.
Zaznamenané: 19. júla 2022


